Reference - Peťo Brišš

Toto leto bolo jednoducho nezabudnuteľné! Po dlhom snívaní a rozmýšľaní som sa konečne odhodlal odísť za veľkú mláku a rovno som šiel pracovať ako plavčík. Musím fakt uznať, že to bolo jedno z najlepších životných rozhodnutí. A to hovorím už po druhýkrát, pretože som sa tam rozhodol vrátiť znova – a úprimne, neľutujem ani sekundu. Keď niečo stojí za to, tak je to presne toto.

Človek by si povedal, že to bude obyčajná rutina, ale vôbec nie – každý deň bol niečím výnimočný. (Úprimne, nečakal som, že cestou do práce budem pravidelne stretávať voľne žijúce korytnačky.)

Práca sa dá opísať jediným slovom – dokonalá. Kto by predsa nechcel 12 hodín denne „oddychovať“ na slniečku, pozerať na vodu a byť za to ešte aj platený? A úplne najlepšie boli dni voľna. Nikdy som netušil, čo budem robiť, ale nejakým zázračným spôsobom som sa vždy ocitol buď v New Yorku, Philadelphii, alebo aspoň na gauči u kamaráta vo vedľajšom meste.

Tieto tri pracovné mesiace mi dali neskutočne veľa – nové skúsenosti, skvelých ľudí, lepšiu angličtinu a hlavne potvrdenie toho, že ísť znova bolo to najlepšie rozhodnutie. A úprimne? Ak niekto rozmýšľa, či do toho ísť – určite choď. Fakt to stojí za to.

Po práci však prišiel ten moment na ktorý som celé leto čakal a to cestovanie. S partiou kamarátov sme sa rozhodli začať v Miami kde sme nemali vymyslený žiadny program ale aj tak sme každý deň mali čo robiť. Neskôr sme sa presunuli na výletnú loď po Karibiku (11/10 hrošíc odporúča haha). Potom sme mali pokračovať do Las Vegas, porušili sme však klasické pravidlo ,,What happens in Vegas, stays in Vegas“ a pozmenili ho na ,,What happens in Vegas, not always stays in Vegas“, rozhodli sme sa si totiž hneď po prílete vytvoriť nezabudnuteľnú spomienku na toto všetko a dali sme sa potetovať. Potom sme vyštartovali na roadtrip po národných parkoch na ktorý sme ani nemali pôvodne ísť ale tak žijeme len raz...Celé toto úžasné cestovateľské šialenstvo sme ukončili v Los Angeles odkiaľ sme sa už konečne vybrali domov.

Táto letná skúsenosť mi ukázala, aké je dôležité vyjsť zo svojej komfortnej zóny a nebáť sa ničoho (po skokoch do vodopádov na Jamajke som prišiel aj o svoj strach z výšok). Určite by som sa chcel vrátiť znova, či už za prácou, ľuďmi ale hlavne za nezabudnuteľnými zážitkami. Ver tomu že to chceš zažiť aj ty!

A rok 2025? Ten bol ešte väčší extrém.

Tentokrát som zamieril do Južnej Ameriky – Kolumbia, Peru a Brazília. V Riu som si odfajkol jeden z najikonickejších bodov na planéte – sochu Ježiša Krista s výhľadom, ktorý ťa prinúti zabudnúť dýchať. Potom nasledoval zaslúžený reset na legendárnej Copacabane.

V Peru som si splnil jeden z najväčších cestovateľských snov – Machu Picchu, ďalší zo svetových divov. A akoby to nestačilo, pokračoval som na Rainbow Mountain vo výške 5200 m n. m., kde som skoro trikrát odpadol kvôli výškovej chorobe… ale stálo to za to. Pohľad na tie farby je niečo, fakt neskutočné. (Dal som aj taste test Alpaky a ta bola fakt dobrá, 9,5/10 odporúčam vyskúšať) V Kolumbii som sa ponoril do histórie aj reality. Navštívil som múzeum Pabla Escobara, prešiel som si kedysi najnebezpečnejšiu štvrť Medellínu – dnes pulzujúcu, umeleckú Comuna 13 – a dokonca som zažil aj trh kradnutých vecí v Bogote, kde nájdeš úplne všetko… možno aj veci, ktoré ti ukradnú o pár minút neskôr. Táto juhoamerická cesta mi ukázala, aký je svet obrovský, farebný a brutálne živý. A ak mi niečo dala, tak je to jedno veľké pochopenie: ak chceš príbehy, na ktoré nezabudneš, musíš ísť tam, kde ti je trošku mimo komfortu. Lebo presne tam začína život.

PS: JA MILUJEM ŽIVOT!!