Asi pre nejedného človeka, ktorému sa v hlave zrodí myšlienka cestovania, sa rýchlo objaví aj pochybnosť. Predstava, koľko vybavovania, plánovania a administratívy je s tým spojené, dokáže odradiť ešte skôr, než sa človek vôbec začne seriózne rozhodovať. Aj ja som s touto obavou zápasila, keď som premýšľala, či vycestovať cez leto, alebo zostať doma v pohodlí známeho prostredia. Strach z neznámeho, z komplikácií a z toho, že niečo nezvládnem, ma prenasledoval a nenápadne ujedal z mojej pozornosti. Napokon som sa však tieto nepríjemný pocit v sebe porazila a povedala som si, že mu nedovolím, aby ma zastavil. A práve toto rozhodnutie sa ukázalo ako jedno z najlepších, aké som kedy mohla urobila.
Výhra nad vlastnou neistotou mi priniesla omnoho viac, než som si dokázala predstaviť. Som nesmierne vďačná, že som sa nenechala paralyzovať obavami a že som sa odvážila vykročiť. Počas mojich prvých krôčikov, ktoré som skúšala spraviť do neznáma, ma ako rodič sledovala a pomáhala agentúra Premier pod ktorou som sa rozhodla vycestovať a ktorá mi pomohla zvládnuť všetky praktické záležitosti. Vďaka nim sa aj tie najkomplikovanejšie problémy riešili ľahko, s úsmevom a bez stresu. Odpovedali na každú moju otázku, poradili s každou drobnosťou a dodali mi pocit istoty, že na nič nie som sama.
Ako sa blížil čas odletu, napätie vo mne rástlo. Predstava, že opustím známe prostredie a ocitnem sa v úplne novom svete, bola vzrušujúca, ale aj desivá. V deň odletu som cítila, ako sa mi v žalúdku mieša nervozita s očakávaním. No hneď po prílete všetky obavy akoby zázračne opadli. Nové prostredie ma prijalo s otvorenou náručou a ja som sa rýchlo oťukala. V práci som sa naučila základné veci, spoznala kolegov a ani som sa nenazdala, už som mala prvé voľno.
Samozrejme, prvé potulky smerovali do Washingtonu D.C. – mesta, ktoré je symbolom americkej histórie a politiky. Legendárne pamiatky, ktoré som dovtedy poznala len z fotografií či filmov, stáli predo mnou v plnej kráse. Bolo to ako splnený sen. Prechádzka k Bielemu domu, pohľad na Kapitol či majestátny Lincoln Memorial vo mne zanechali hlboký dojem. Rovnako ma prekvapili múzeá, ktoré sú v tejto časti mesta sústredené. Ich rozsah, kvalita a atmosféra boli úplne dychberúce. Človek tam cíti, že kultúra a poznanie sú dostupné pre každého, a to zadarmo.
Čas však plynie rýchlo. Ani som sa nenazdala a september už klopal na dvere. Pripomenul mi, že môj pobyt sa pomaly, ale isto blíži ku koncu. Na jednej strane som cítila smútok, že sa toto dobrodružstvo končí, na druhej strane som vedela, že odchádzam obohatená o skúsenosti, ktoré mi nikto nikdy nevezme.
Odchod nebol smutný v tom klasickom zmysle. Kufor síce praskal vo švíkoch od všetkých nových úlovkov z outletov a obchodov, ale tie najväčšie poklady som si niesla vo svojej hlave. Boli to spomienky na nezabudnuteľné zážitky, ktoré sa nedajú kúpiť ani predať. Od vtipných momentov v práci, cez večerné rozhovory so spolubývajúcimi, až po spontánne výlety a objavovanie zákutí mesta – všetko sa mi vrylo do pamäti.
Každý deň priniesol niečo nové. Niekedy to bola drobná príhoda, ktorá ma rozosmiala, inokedy hlboký rozhovor, ktorý mi otvoril oči. Spoznala som ľudí z rôznych kútov sveta, každý s vlastným príbehom, snami a pohľadom na život. Tieto stretnutia boli pre mňa rovnako cenné ako samotné pamiatky či výlety. Naučili ma, že cestovanie nie je len o miestach, ale predovšetkým o ľuďoch, ktorých na ceste stretneš.
Môj telefón sa rýchlo zaplnil stovkami fotografií. Každá z nich je malým oknom do minulosti – pripomienkou okamihu, ktorý by inak možno zapadol. No ešte cennejšie než fotografie sú kontakty, ktoré som si odniesla. Ľudia, ktorých som spoznala, sa stali súčasťou môjho života, aj keď nás teraz delia tisíce kilometrov. Keď sa obzriem späť, uvedomujem si, že najväčšou výhrou neboli ani pamiatky, ani nákupy, ani nové skúsenosti v práci. Najväčšou výhrou bolo to, že som prekonala vlastný strach. Že som sa odvážila vykročiť zo svojej komfortnej zóny a zistila, že svet je omnoho väčší, farebnejší a priateľskejší, než som si myslela.
Cestovanie ma naučilo, že obavy sú prirodzené, ale nemajú byť prekážkou. Každý krok do neznáma je zároveň krokom k sebe samému. A hoci sa môj pobyt skončil, jeho ozvena vo mne zostala a v niečom aj zmenila. Takúto možnosť, či výzvu prajem každému človeku, nech si ju okúsi a nech mi prinesie toľko čo mne. A agentúra Premier Aquatics je za mňa najlepšou voľbou pri ceste to dosiahnuť.
Ďakujem ti Premier Aquatics.